Hey , that's me! I'm visiting LONDON ♥

Ahojte!
Ani neviete aká som rada, že vám píšem - pretože ako ste si z nadpisu asi už prečítali malá Veronika ide do veľkého Londýna!

Ako som napísala v úvode - áno Londýn a mňa nejako posadol taký zvláštny pocit , niečo medzi strachom a radosťou. Je to asi práve preto, že je to prvý takýto výlet, kde vlastne nepôjdem s rodičmi, alebo s niekým kto na mňa dá pozor a trošku ma to znervózňuje. Hlavný môj problém je to, že mám nadprirodzený talent všetko stratiť , nehovoriac o tom, že stále meškám. Takže si viete predstaviť všetky tie hlúpe myšlienky čo mi napadli - Čo ak sa tam stratím? Čo ak tam niečo stratím? A čo ak zaspím a odíde mi autobus? a čo ak, a čo ak.. Pritom viem, že je to zbytočné obávať sa takýchto zbytočností, ale jednoducho mi tak veľa ľudí hovorí "Nezabudni na to" a "Nestrať to" a prípadne "Nie,že to zabudneš a stratíš!" že aj vy by ste mali z toho hlúpy pocit.
A ďalší môj strach či skôr obava - prakticky tam idem s najlepšou kamarátkou na dámsku jazdu, pretože aj keď je to "Školský zájazd" realita vyzerá asi tak, že s ostatnými sa navzájom prakticky ani nezdravíme a predsa s tými ľuďmi teraz vydržať 24/7 celý jeden týždeň.
Áno viem, zmetkujem dnes trošku moc, ale no tak - podľa mňa sa to dá pochopiť!

Na druhej strane sa neviem dočkať. Je to mesto, ktoré som vždy chcela vidieť a teraz sa mi prakticky splní malý, maličký sen.
Počkajte..

Chápem ak by niekto povedal , že je to len mesto, akurát , že nie je. Naozaj sa mi splní malý sen - alebo jeden veľmi veľmi veľký sen ! Veď sa bavíme o mieste natáčania Sherlocka! Doctora Who! Je to miesto, v ktorom natáčali veľa veľkých vecí a ktoré má v sebe nejakú silu , niečo čo ma jednoducho núti ísť tam! 

Poetické , Veronika.

A mimochodom  , v Londýne býva Helena Bonham-Carter amalá detinská časť z celého môjho srdca ktorá verí , že raz túto hrdú Britku stretne tajne dúfa, že to bude teraz.

Dobre nezamýšľala som dnes písať to týmto spôsobom, ale nie je to jedno? Píšem to od srdca. Jasné, že je to LEN ŠKOLSKÝ VÝLET a LEN MESTO a LEN HEREČKA.

A LEN ŽIVOT, ktorý, ako by Chuck Palahniuk povedal, končí a mali by sme pracovať na dokonalej minúte. 

A celé to mesto, celý ten výlet bude jedna veľká dokonalá minúta a nepíšem to prehnane optimisticky. Jednoducho sa úprimne teším tak, ako už dávno nie.

A ešte niečo som chcela nadnes! Pochváliť sa! Viete čo mám? 3 knižky od pána Palahniuka, teda pre tých čo toto meno vidia prvý raz - spomeňte si na Fight Club. 

Zamilovala som si toho autora , spôsob akým píše, pretože nik nepíše tak ako to robí on. On skáče, ako vo filme,ako keď sa pozeráte na epizódu seriálu s plno flashbackmi ktoré plynule prechádzajú do súčasnosti a zdanlivo samostatne nedávajú zmysel - no spolu tvoria celok. 

A tie , ktoré sa vám zdajú bezvýznamné sú tie najpodstatnejšie. (toto bolo také nechcené parafrázovanie)

Och a skoro by som zabudla, nik nepíše ani o veciach o ktorých píše tak ako on. Pretože jeho témy nie sú zrovna nádherné romantické večery alebo dokonalé lovestories, on vytvára hrdinov so schopnosťou meniť svet. Meniť seba. A koho zaujíma akým smerom?
Takže ak hľadáte dobré knihy určite odporúčam pozrieť sa aspoň po jednom jeho diele, neoľutujete.

Myslím , že nadnes to bude asi všetko - ale zajtra vám píšem opäť a tentoraz pravdepodobne viac beauty. Príspevky z Londýna budú, keď sa vrátim , pretože tam to pravdepodobne celé nepostíham. Majte sa :)

Veronika ♥