Hi guys
V škole nás učia ako správne písať úvody - to najdôležitešie na začiatok , ale ono sa to povie oveľa jednoduchšie ako spraví.
Rozhodla som sa,že budem písať len a len v slovenčine... ale potom mi to prišlo trápne, čo ak by náhodou niekoho zo spolužiakov moje myšlienky zaujímali? Plus môžem byť neúprimná a prekladať hlúposti, ak viete čo tým myslím.. Robím si srandu, príspevky budú bývať bilinguálne :)
Mimochodom, už som tu mesiac!
Tento príspevok vám píšem ako life-update, pretože som bola prekvapená, že moje príspevky stále ešte niekto číta. Veľmi ma to teší, mimochodom♥
They're teaching us how to write a proper intro at school - we should include the most important stuff in the intro, but it's way easier to say than to do it. I've firstly decided to write in Slovak only, but then what if some of my new classmates give an actual damn about my thoughts? By the way, I've been here for a month already! This is a post I'm writing as an life update, because I was quite surprised that my posts actually still have their readers. This actually makes me reall happy, just so you know ♥
Takže ešte raz, už som tu mesiac. V jednom článku som čítala niečo o kultúrnom šoku, momentálne by u mňa mala nastať fáza keď sa mi všetko zhnusí. Nuž, nestalo sa. Myslím že ja a toto mesto máme spolu vybudovaný vzťah, páči sa mi , že to nie je vôbec veľké mesto - také akurát a je plné, well.. Plné miest. Napríklad je tu park, kde každému stromu prináleží pesnička (a majú tam Guns and Roses!). Alebo sú tu staré, opustené továrne kde musím ísť urobiť nejaký photoshoot :) No a o MusicHouse vám písať asi nejdem, pretože ma budete mať za blbku, čo sa zamilovala do budovy.
So once again, I have been here for a month. In one article I've actually read something about a cultural shock, and well right now I should be in a "disgust phase". Well, it's not happening. I think I have a special relationship with this city, I love how it's not a huge city but it's quite full of.. well, places. There's a park where each three does have a song and they have Guns N' Roses! Or there are old, abandoned factories where I need to make a photoshoot. And at this point I am not even gonna mention MusicHouse, because you're gonna think I am dumb weirdo who felt in love with a building
Mimochodom, páči sa mi ten multikultúrny charakter či už mesta alebo mojej triedy. Všetci sú tu veľmi inšpiratívni, alebo aspoň väčšina. Sú to ľudia, ktorí vás posunú dopredu jedným rozhovorom aj keď je pravda že sme úplne odlišní.Dokonca si tu pripadám celkom nezaujímavá,pretože ako jedna z najmladších sa na príbehy svojich spolužiakov naozaj ani zďaleka nechytám. Ale za to sa zo mňa stáva výborný poslucháč. Rada počúvam ostatných, ďalšia novinka z Dánska.
By the way, I love how multicultural this city is, in fact my class is even more. Everyone (or well, mostly) here is so inspiring. We are so different here , and I actually consider myself being quite uninteresting and boring. I feel like comparing to my classmates, I don't have so many stories to share and yet I'm becoming a great listener. I love listening to people, that's like the next new thing I noticed in DK.
Minule som písala , že som prekvapená ako tu všetko skoro zatvárajú - no, všetko nie. Krčmy sú otvorené počas celej noci a nazývajú ich tu kaviarne. Ďalší mýtus čo vyvraciam je, že na zahraničných univerzitách sa dokopy nič neučí. Toto je pravda ak sa na to pozriete z hľadiska učiť sa-memorovať sa. Na druhej strane z hodiny na hodinu sa treba pripravovať no a ja si na to neviem zvyknúť.
Páči sa mi, že nezačínam skoro ráno ale nepáči sa mi že tri z piatich dní končím naozaj neskoro.
Och a po mesiaci môžem povedať, že mám kamarátov.
Alebo viac-menej. Je ťažké ostať asociálom keď ste niekde noví, musíte to chápať. Aj tak som rada, že ma tu ešte nik úplne nepozná, je milé ostať v anonymite. Mimochodom , páči sa mi ako sa tu nestretávam s odcudzovaním odlišnosti, ak viete čo myslím. Ak ste divní môžte - ostatným je to jedno.Dokonca aj môj hudobný vkus je tu zvyčajne vítaný! A dokonca som sa bavila s väčšími nerdami ako som ja.
Last time I wrote how surprised I was about how early they close here literally EVERYTHING. Well, everything except from pubs. Another myth I'm about to kill now is that in foreign universities they don't study at all. Well, if you look at studying as memorizing then yes, we don't study, but you need to be prepared for each class and I can't get used to that at all. Btw, after a month now I can quite say I have friends, but it's kinda hard to stay antisocial when you're new somewhere. But so far I'm very into that people here don't know me at all. Oh and I adore how you are not judged so much because of being different. You can be weird here, because honestly nobody cares. And you know what? Some people here actually like my music taste and I even spoke to bigger nerds than myself!
Ale niekedy prídu momenty, kedy si uvedomím, že nie som doma. Paradoxne najviac spomínam na tri mesiace strávené v robote - hlavne keď niečo pokazím, Pokazená esej a chyba v robote sa nedá moc porovnávať (eseje sa nesťažujú?) , ale po intenzívnom trojmesačnom kurze kde som okrem "ako nedostať infarkt" zistila , že neriešiteľný problém prakticky neexistuje. Alebo čo ma nezabije takmer na sto percent zanechá trvalé následky. Ale naozaj mi chýba moment, keď skončila pracovná doba spolu s mojimi povinnosťami. (A ešte mi chýbajú zamestnanecké obedy. Och a kolektív.)
But sometimes come moments when I realize I am not home. Strangely, I'm really often thinking about that 3 months I spent working, mainly when I screw something up. Fucked up essay and a mistake at work are actually not comparable at all (essays can't complain?!) but what I learnt there was that there is no such thing as an unsolvable problem.
The rest is really not worth translating at all, I am just being really nostalgic, sorry. :)
Dúfam mimochodom, že vás moje posty nenudia.
Ak áno napíšte čo by ste odo mňa chceli vidieť, pretože keď budem mať čas tak toto ma neskutočne baví.
Btw, I hope my posts are not boring and if so, write me what would you wanna see next because when I have time, I'll certainly write you! I love blogging sooo much!
Veronika ♥
