Make-up Routine - Spring/Summer 2015!

Ahojte!
Minulý príspevok som sa tešila , že som konečne napísala úvod tak nejako od ruky - no a dnes s ním zase bojujem. Po poslednom príspevku mi prišlo veľa správ v znení, že by som mala zmeniť písmo, pretože to súčasné bolo ťažké na čítanie a aj keď mne sa to písmo páčilo blog nepíšem sama pre seba. Takže písmo som zmenila a zrazu celý blog vyzeral akosi zvláštne, tak nedomyslene. A tak som ho trošku , s minimálnymi zmenami ale predsa prerobila, arivederči LanaDiamonds téma.
Prečo dnes tento beauty príspevok? Mala som pre vás nafotený tutoriál s novou paletkou tieňov , ale taký ten základ akože pleť a obočie a riasenka som vôbec nefotila , pretože som vás chcela odkázať na niektorý z mojich starších beauty príspevkov a myslela, och pozor na to, ja som myslela, že sa toho zas až tak veľa nepomenilo. A ako správne tušíte pomenilo sa prakticky všetko, takže preto dnes moja úplne základná mejkap rutina, naozaj to nie je nič prevratné, nič komplikované ale úplne jednoduché a základné každodenné líčenie. Dúfam, že sa vám príspevok bude páčiť a poďme teda na to!

Oooch a eštee ! Spravte mi radosť a puste si k tomu túto pesničku, mne naozaj spravila výbornú náladu! 

Pred tým ako čokoľvek na tvári urobím si na ňu nanesiem hydratačný krém a taký malý gél na akné od Oriflame, nad ktorým by som sa trošku pozastavila. Ten gél funguje na princípe , že malé množstvo nanesiete teda na jednotlivé vyrážky a necháte pôsobiť a musím vám povedať, že na mňa urobil dojem, funguje perfektne a ak hľadáte niečo špeciálne na vyrážky určite ho vyskúšajte. Potom si nanesiem balzam na pery (ružový EOS) a už idem na samotný mejkap.

Mejkap začínam podkladovou bázou Maybelline Baby Skin, ktorý je tiež veľmi dobrý a mejkap sa po ňom oveľa ľahšie nanáša a dlho vydrži. 

Potom pokračujem BB creamom od Rimmel v odtieni Light a bol to BB , ktorý som už raz mala ale v tmavšom odtieni čo bol kameň úrazu. Teraz však na tento BB nedám dopustiť a používam ho, no rovnako často ako ten od Maybelline. Korektor od Maybelline (Affinitone, odtieň 02) použijem na zakrytie vyrážok a svetlý korektor od Astor použijem pod oči. Na rozotrenie najskôr použijem prsty a potom ho zapracujem štetcom od L'Oreál. 

Celé to zapudrujem púdrom od Rimmel (Stay Mate, odtieň 03) a štetcom od Essence.

Po tvári teda obočie a to robím rovnako vlastne už takmer rok -tiene (Essence), ceruzka (Essence, odtieň 02) a fixačný gél od Catrice s ľahkým zafarbením. Tieňmi si vykreslím základný tvar a hlavne tú "druhú" časť obočia, ceruzkou obtiahnem to nakreslené po okrajoch, rozotriem a prečešem a gélom teda obočie zafixujem aby dlhšie vydržalo. Fotky týchto produktov sú žiaľ hrozne zle zaostrené, takže ak vás tieto produkty zaujímajú pozrite sa tu!

S obočím a nezaostrená , jay! 

Okej a teraz oči - a ako som písala v úvode ja proste každý deň oči robím úplne jednoducho - natočím si riasy klieštikmi na mihalnice ktoré mám už strašne dlho , naozaj nebudem preháňať ak napíšem tri roky a som s nimi nadmieru spokojná. Riasenku som si kupovala novú od Maybelline a je to ich novinka s ktorou som tiež veeľmi spokojná a aby to nebola len fráza odôvodním vám to. Táto riasenka naozaj vydrží dlho! Včera večer som potom ako som dopozerala film šla spať a nejako som šla spať nalíčená. A ráno vyzerala naozaj presne tak ako keď som si ju na seba dávala! 

A potom si ešte vykonturujem tvár bronzerom od NYC ale aj to už asi poznáte, ak nie celý postup je znova tu!

A nakoniec pery a na pery si naozaj dávam len nejaký balzam s ľahkým zafarbením, v tomto prípade Maybelline Baby Lips v odtieni Strike a Rose a je to jednoduchý ružový balzam na pery ideálny na každý deň s krásnou vôňou.

 A čo s vlasmi? Najskôr som si rozpustila cop a prvý raz v ten deň sa poriadne učesala, pretože som to fotila o deviatej ráno. Rozhodla som sa pre dva francúzske vrkoče a nakoniec som si dala na seba kvietkovú čelenku z HM, ktorú nosím popri ešte jednej úplne stále.
Keď nad tým tak rozmýšlam posledný mesiac nosím kvietky stále a všade, pretože je to milý spôsob ako z nudného looku urobiť niečo mladistvé.

 A presne tu mi začala hrať pesnička "Best song ever" a susedia sa začali po mne pozerať, Nasledujúca fotka je tak trošku momentka.

Och a ešte, moje tričko je z Bershky a kúpila som si ho v Londýne, ak by to niekoho zaujímalo , ale myslím ,že sa dá zohnať aj u nás :)

A toto by bolo všetko pre dnešnú mejkap rutinu. Dúfam, že ste s písmom teda spokojní a vidíme sa veeľmi skoro v ďalšom príspevku.

Ak to čítate dnes (haha, určite to čítate "dnes") prajem vám ešte krásny zvyšok večera.

Veronika ♥

Depresia? Čo?!

Ahojte.

Už dávno som si za PC nesadla s tým, že idem seriózne niečo napísať - nie urobiť príspevok ale napísať napísať. K nápadu na tento menší článok som popri tom došla úplne náhodne, nič takéto som naozaj neplánovala ale som rada že sa k tejto téme môžem a viem vyjadriť, pretože veľa ľudí má o veci skreslený, detinský a hlúpy názor. 

Pred pár dňami som si sadla za internet, pretože som sa cítila akosi nesvoja. Myslím, že je to normálne , pretože sa tak cítime všetci - ale zas raz som mala pocit , že ak sa náhodou niečo pokazí celý ten môj maličký svet , dokonalá ilúzia toho v čom si žijem sa mi úplne rozpadne. Akosi som vedela, že bez všetkého čo mám by som bola úplné nič ale teraz k vám budem na sto percent úprimná - na tú chvíľku som si želala prežiť jeden deň bez všetkého čo mám, byť úplne na dne či dokonca ešte nižšie bez akejkoľvek pomoci, pretože možno by ma to zbavilo toho veľkého nezáujmu, možno až apatie k veciam ktoré sa dejú okolo mňa a začala by som si ich viac vážiť, žiť naplno. 

A tak som trošku googlila, len trošku a došla až k pojmu DEPRESIA.

Jasné, je to jedno veľké tabu o ktorom sa síce píše miliarda statusov trinásťročných dievčín, s ktorými sa rozišla ich životná láska ale ľudia ktorí sa takto cítia sú často okolo nás, často vnímaní úplne inak alebo nevnímaní vôbec. Ešte pred tým ako sa rozpíšem by som vás teda rada vyviedla z omylu - keď máte "depky" s tou skutočnou sa to často nedá , nemôže zrovnávať. Ak sa cítite zúfalí, apatickí, stále unavení či dokonca si každý deň kladiete otázku "Prečo som tu?" potom si myslím, že by vám mohol tento príspevok niečo dať. Nie som žiadny psychiater a o psychológií viem toho nutné minimum zo seminárov z občianskej, ale tak nejako tomu rozumiem.

Stopercentne úprimne vám môžem povedať môj večný problém - a to že veci nemajú zmysel. Pretože nemajú. Vždy keď mi napadne táto veta akosi sa vynorí miliarda nových pochybností - akože ľudia vás nikdy ozaj nepočúvajú a vždy iba vyčkávajú kým budú hovoriť oni, akože v živote nikdy aj tak nič nedokážete, pretože nemáte na to žiadny predpoklad , akože ak nič nedokážem prečo som tu, prečo vlastne ešte stále som tu?

A potom príde celá škála spomínaných pocitov - od beznádeje až po osamelosť. 

A potom pravdepodobne počítam dni do piatku,alebo iného termínu kedy sa všetko zlepší.

A teraz inak. Mám sedemnásť, záujmy o ktorých už možno viete - možno nie, ale hlavne zastávam názor že všetci máme vlastný svet , len niekto ho vie odprezentovať takým spôsobom , že do neho dokáže zatiahnuť iných ľudí. Nemusí to byť len v dobrom , koľko ľudí sa dá nahovoriť na anorexiu, sebapoškodzovanie či iné sračky len preto , lebo sa cítia že ich svet je zlý? A koľko ľudí ten svet nenávidí len preto, že je zlý? Kam sa pozriete vidíte bordel, váš život prakticky ovládajú ľudia ktorí ho nevedia doceniť...

A takto nejako vzniká to, čomu by niekto povedal depresia. Kto by chcel žiť v takom svete? 

Niekde vo vnútri každý chce s radosťou odísť , inde , do lepšieho sveta, pretože musí byť... Niektorí ľudia sa za to hanbia a tak predstierajú, hrajú sa na niekoho koho predsa ani nepoznajú, sú "šťastní" a pritom nenávidia všetko okolo seba. A ešte raz - tí ľudia vám o tom nepovedia. Niekedy je to strach, ale niekedy len čistý fakt že sú ostatným vlastne ľahostajní ich núti byť ticho, usmievať sa.

 
A tu som prvý raz prestala písať, pretože som prestala nachádzať vhodné slová a výrazy a termíny a celý príspevok sa mi trošku rozsypal , pretože som nevedela čo vám chcem týmto príspevkom povedať ani akým spôsobom. Budem k vám teraz stopercentne úprimná a som si vedomá, že veľa ľudí si o mne pomyslí, bože dievča ty si ale idiot. Takže takto, poslednú dobu sa mi čoraz častejšie stáva, že sa cítim "sama uprostred davu".  Čoraz častejšie sa mi stáva, že sa chcem niekomu zdôveriť no problém celkom nedokážem pomenovať, pretože mám všetko , nič mi vlastne nechýba a som úplne šťastný človek. A čoraz častejšie mi hrozne vadí a hnevá ma fakt, že nikoho by moje problémy vlastne ani úplne nezaujímali, čo však nie je úplná pravda a znova čo je môj problém?
Bojím sa zlyhať , naozaj hrozne moc. Bojím sa, že budem nespokojná s vlastným životom, pretože aj keď je to "celý môj svet" pre veľa ľudí neznamená nič, ešte menej než nič. Bojím sa , že by som sa raz náhodou stala niekým kým nie som - niekým bez absolútneho záujmu o ostatných, alebo o ostatné veci. Poviem to takto, jednoducho nechcem byť niekým kto sa bojí byť iný od ostatných, nechcem byť niekto kto sa na nič neteší len preto, pretože keď sa na nič netešíte nemôžete sa sklamať.

Dobré, nie? Po najúprimnejšom odstavci v mojom živote som teoreticky na konci tohto príspevku - teoreticky. Chcem vám napísať, všetkým ktorí to čítate a cítite sa zle, že nik nie je celkom sám vo svojich pocitoch, ani v ničom aj keď sa to asi tak javí a tvári, hlavne počas tých debilných nocí kedy pri zaspávaní rozmýšľate nad bezcennosťou, beznádejou alebo podobnou "srandou" spojenou s vašim životom , alebo ste extrém a spať chodíte neskoro a takí unavení, že na myšlienky proste nemáte energiu. Naozaj nie ste sami , aj keď sa to v tej konkrétnej chvíli javí, že áno a že ráno "Vstanete a dáte na seba masku v podobe úsmevu". Toto je prvá hlúposť , ktorú môžte urobiť. Neusmievajte sa nasilu, nikdy nikdy nikdy nie nasilu. Namiesto toho si vduchu premietnite všetky maličkosti a hlúposti a detaily, ktoré robia váš život dobrý , zlý, divný. Spomeňte si na veci, ktoré vás robia šťastnými a u mňa je to hudba a príbehy , ale to už viete. Spomeňte si na všetky hlúposti, ktoré z vás robia osobnosť, to kým ste a zrazu sa ten úsmev dostaví sám. Alebo možno začnite kresliť a skúste váš "stav" namaľovať, skúste písať a kľudne zapíšte celý papier nadávkami a depkárskymi hlúposťami a potom si to prečítajte a uvidíte ako sa z "ničoho" zrazu dostavia pocity. Beznádej a hnev a potom tá malá snaha čosi zmeniť. No a potom , potom zvyčajne dorazí ten úsmev, možno aj cez slzy. Nie že možno, vždy to tak je.
Z toho čo vám chcem napísať je , že to "vypustite" (v dnešnom príspevku je úvodzoviek že by jeden nejedol) na povrch a precíťte to. Ak chcete plakať plačte, ak chcete nadávať do toho. Hlavne to v sebe neduste, nezničte sa zvnútra, pretože nakoniec to dopadne tak, že budete v tichosti nenávidieť celý svet a všetci ľudia vám budú liezť na nervy. A vy si budete liezť na nervy. A váš život vám bude liezť na nervy, A to už potom naozaj radšej prestanem dýchať  ako toto.

A teraz to už len nejako uzavrieť. Zvyčajne bojujem s úvodmi, no a dnes dám zabrať záveru. Vážne , myslím že všetko bolo povedané, Teda všetko podstatné. A prosím prepáčte mi , ak som napísala len depresívne keci na ktoré nik nebol zvedavý.

Veronika ♥

P.S.: Príspevok o Londýne druhá časť je už napísaný ,  treba ho len zverejniť ale s týmto som nevedela, nechcela čakať. Mám pre vás ešte pripravený jeden make up tutoriál a zopár life-updateov, ale všetko v pravý čas :)

LONDON TRIP 2o15! ♥ Part 1

Ahojte!
Taak a som doma, vlastne som doma už tretí deň. Pocity?
Vráťte ma tam. Mesto si ma úplne získalo, či už Oxford Street,London Eye , Big Ben , Tower či všetky pamiatky Londýna, ako aj Salisbury a Stonehenge a ešte jedno Bury ktoré sme navštívili. Dnešný príspevok by som asi najradšej rozdelila na dva - pretože to celé bude neskutočne dlhé a teda budú dva, aby ste nemali len fotky fotky fotky a fotky ale aj nejaký ten btw text , zážitky, chápeme sa :)

P.s, ak nemáte radi fotočlánky a fotky vás nezaujímajú, no . povedzme že som vás dnes dosť potešila.

Okej takže nebude odveci ak začnem cestou. Išli sme busom cez Česko, Nemecko, Luxembursko, Belgicko, Francúzsko a potom trajektom do GB. Je mi jasné , že veľa ľudí na cestu nadávalo pretože bola naozaj dlhá a v buse sa spí naozaj nanič (cestou tam som spala asi 30 minút, aj to asi preháňam). A na to že som naozaj takmer nič nespala som mala úplne zaležaný krk! Jedna taká historka typu #VeronikaNailedIT bola, keď som sa počas cesty rozhodla ísť vyhodiť nejaký obal, asi zo žuvačky to si už fakt nepamätám a naraz autobus prechádzal zákrutou a tak som sa chytila nejakého mäkkého, modrého operadla, ktoré sa mi ešte aj pekne naklonilo. No a keď som sa vrátila na miesto kde som sedela ja , zisťujem , že ako je možné , že my nemáme také operadlo.. Až potom som zistila, že som si poplietla nohu nejakého chlapca so stoličkou , a cítila sa neskutočne debilne..

Cesta loďou sa mi naopak nesmierne páčila, hlavne preto lebo ma každý strašil aké to bude hrozné. Aby sme sa chápali, jasné že som šla loďou aj pred tým ale najväčší trajekt akým som šla bol veľký asi ako jedna tretina tohto. A ešte si k tomu pripočítajte fakt, že mi nejaká moja mimochodom blond spolužiačka povedala, že ich tam prefúkalo a bola tam strašná zima tak som sa toho trajektu seriózne bála. Keď sme tam prišli úplne som zmenila názor - trajekt bol krásny, a ten výhľaaad. Je pravda, že von fúkal vietor a ešte k tomu bolo zhruba sedem hodín ráno , ale boli sme tam dokopy tri minúty takže prefúkať nestihlo.
Výzvou bolo si na lodi urobiť mejkap, no vážne! Teraz si myslím , že už dokážem všetko.

Potom Greenwitch, park , a zase loďou prehliadka Londýna. Inak za ten deň sme išli 3x  loďou a niektorí ľudia sa mi čudovali že mi nebolo večer vôbec dobre. Whatevers. Potom nás vysadili v centre a dokonca som mala možnosť vidieť kino kde mali premiéru AVENGERS! Keby to niekoho náhodou chcelo zaujímať. Moja obľúbená vec v centre okrem Starbucksu a M M obchodu bola jednoznačne tá rôznosť, multikultúrnosť ak mi rozumiete. Každý vyzeral inak , nik neriešil čo je divné a čo nie je. Potom opäť na loď a na ubytovanie - čo boli karavany na mieste kde sa Temža vlieva do mora. A naviac tam dobre varili..
Nie som schopná všetko detajlne opísať, snáď to tie fotky povedia za mňa.

Wait.. Wut?! StarWars cukríky?

A druhý deň, ktorý bol oveľa viac #bussy ako ten prvý, už len z dôvodu, že sme začínali návštevou Oxford's street. Páni! Časť zo mňa , ktorá sa vyžíva v nakupovaní si tieto 4 hodiny úplne užila. Z obchodov , ktoré sme navštívili  na mňa najväčší dojem urobili drogerky a Forever 21, naopak najmenej sa mi páčil Primark. Ten obchod bol synonymum so slovným spojením totálna prepchatosť, fakt. Ja osobne som si tam nekúpila nič , pretože ku kabínkam je neskutočný rad a ja si musím vec proste vyskúšať. Tam sme sa stratili vlastne druhý raz a dokonca si to všimol aj jeden chlapec, keď sa ma opýtal, že vyzerám akoby som niečo stratila. Vravím áno, kamarátku.
-Čiže nemáš kamarátov?
-No mala som jednu, ale teraz som ju stratila takže nemám.

A teraz trošku zašvindľujem , pretože my sme síce išli potom do múzea voskových figurín Maddame Tussauds, ale ja vám idem napísať dnes o LONDON EYE a zajtra o figurínkach.
Na London Eye ako jednu z dominánt Londýna som sa veľmi tešila a nesklamalo ma to ani najmenej. Výhľad bol nádherný , naozaj bolo vidieť veľkú časť Londýna.

Máte dosť? Ja teda áno a ako sa na to pozerám rozdeliť to bol dobrý nápad. Záver k Londýnu a celkovo k tripu napíšem v druhej časti a môžte sa teda tešiť na Maddame Tussauds, Stonehenge a ešte mnoho iného!
Takže sa nelúčim ani náhodou , pretože toto je taká slabšia polovička všetkého, čo vám chcem ukázať.
Majte sa zatiaľ,
Veronika ♥

Och a ešte.

Len pre vás.