Nový život v Dánsku?!

Ahojte.
Viete aký je to pocit sedieť pri PC s tým, že konečne môžem niečo napísať? Prosím pekne k nezaplateniu. Takže momentálne sedím so spolubývajúcou na izbe a v ušiach mám sluchátka aby som svoju spolubývajúcu nevystrašila so svojim hudobným vkusom.

Pre tých čo to náhodou ešte nevedia od septembra som oficiálne študentkou Aalborg University v Aalborgu, čo znamená aj to, že oficiálne študujem v inej krajine. Snívala som o tom od doby, keď som prvý raz čítala Fight Club.
Mimochodom tento príspevok budú skôr prvé dojmy jedného vyľakaného introverta, ktorý sa odvážil ísť tak ďaleko.
Úplne prvý dojem bol , že je tu nádherne. Naozaj. Celé to tu pôsobí takým tým pokojným dojmom, takmer nemám pocit, že som v meste. To,že nikto sa tu nikdy nikam neponáhľa ja osobne vyvraciam, ponáhľam sa neustále. A mimochodom ak ste niekde čítali, že Dáni nechodia na červenú na semaforoch - je to KRAVINA.
Nič typické dánske som zatiaľ neskúsila, ale myslím, že na to je času dosť. Zato som asi mala možnosť spoznať miestne počasie a všetci, čo ste mi hovorili, že tu bude zima.. Mali ste pravdu. Ešte aj keď svieti slnko a teplomer tvrdí 19 stupňov tak pocitovo je tu tak 9, Vietor je tu asi jediný pracovník čo pracuje 24/7 a ešte si necháva aj nadčasy.
Mimochodom ďalšia kuriozitka - naozaj všetko je tu zavreté nejako priskoro v porovnaní so Slovenskom, a ako niekto kto robieval dvanástky im ozaj závidím.

A všetci sú tu vysokí. Nie oproti mne , ale naozaj vysokí.

Ako budete môcť vidieť z fotiek Aalborg je pre zarytého instagram lovera naozaj vysnívaným miestom.
Architektúra ma bude fascinovať ešte veľmi veľmi dlho. Len by sa nemuselo ešte viac schladiť , pretože aj keď som optimista tých skutočných 9 stupňov tu si predstavovať ani nejdem.

Ak by vás takéto moje postrehy bavili, mám už rozpísaný príspevok o tom, čo sa za tento týždeň v Dánsku nevydarilo. Úprimne - toto má asi každý radšej. Napríklad môj prvý pokus o socializáciu skončil chlapcom, ktorý sa urazil ale koľko z vás by sa nezačudovalo keby počujete, že týpek nemá národnosť?
Nehovoriac o tom , že som tu naozaj krátko a koledujem si o to, aby ma nejaký cyklista zrazil keďže nerozoznám ciklotrasu od chodníka. Ale aspoň už tuším ako sa dostanem do školy. Tuším. Neviem to naisto :)

Takže ešte raz a naposledy. Je tu krásne, Či tu budem šťastná sa ma prosím nepýtajte, pretože na to vám asi nebudem vedieť odpovedať minimálne 4 či 5 mesiacov.
Dúfam, že sa vám tento minipríspevok páčil.

Veronika :)