Do they like you?!

    Ahojte :) Dnešný príspevok som sa rozhodla urobiť trošku iný ako moje ostatné príspevky. Dnes to teda nebude beauty, nebudem vám ukazovať čo si obliecť ani ako niečo navariť a ani vám nejdem písať historky zo svojho života. Dnes som sa rozhodla celé to vziať trošku viac serióznejšie ako normálne. Chcem dnešný príspevok urobiť osobnejší, takže po dočítaní si budete o mne vedieť utvoriť názor. Či pozitívny alebo negatívny , to nechám na vás, pretože sama teraz neviem, čo si mám o tomto nápade a celkovo príspevku myslieť. Dúfam,že sa  vám ... Nie, veta "Dúfam, že sa vám to bude páčiť" sa mi sem veľmi nehodí. Takže dúfam, že na konci budete z môjho príspevku budete niečo mať. Niečo o mne vedieť povedať. Poďme teda na to.
 
    Ako ste si mohli všimnúť pod názvom môjho blogu je jeden citát, nie je to veľmi náročná angličtina, ale znamená teda, že prečo byť normálny, keď môžme byť jedinečný? Ale čo to vlastne znamená? Každý z nás je jedinečný, o tom to celé je nie? Som to len ja, alebo sa táto veta zdá ironická aj vám? Ak je každý iný, sme všetci rovnakí. Ak sme všetci rovnakí potom niečo iné nie je namieste. Ak to nie je namieste, nie je to akceptovateľné...
    Ja osobne poznám strašne veľa ľudí, ktorí majú kvôli problémom so svojou odlišnosťou problémy so sebadôverou, niektorí to skrývajú úspešnejšie, iní menej úspešne. A chcem vám povedať, že sebadôvera bola aj môj veľký problém. Tí , čo ma poznáte osobne si asi teraz vduchu poviete: TVOJ?! Áno, môj. Veľmi ma hnevalo, že sa správam divne, Že príliš veľa rozprávam, ale že neviem, kedy sa správne ozvať. Že vždy, keď sa snažím urobiť niečo "podľa seba" je to zle už len preto , že to robím ja a pretože je to INÉ. Bolo lepšie vrátiť sa k väčšine ako často tvoriť samostatnú skupinu. Síce moje nápady zaniknú, ale aspoň nikomu nebudem musieť nič vysvetľovať. A viem, že je veľa ľudí, ktorí sú jednoducho súdení za svoju individualitu a nejdem písať , že ja to nerobím, pretože veľmi chcem , aby tento príspevok bol úprimný. A úprimne, koľkokrát ste si videli na ulici dievča oblečené do šialených farieb s nejakou hrozne krikľavou farbou vlasov a povedali ste si, že tá zrejme nemá všetkých pokope. Alebo ste sa dobre zabavili na chalanovi v úzkych nohaviciach a saku, pretože za to ako vyzerá bude určite gay, ktorý trávi pred zrkadlom viac ako ktorékoľvek iné dievča?


   Alebo možno ste na druhej strane. Je prirodzené, že sa potom cítite zle. Menejcenne. Poviem vám jedno. Veľakrát som si aj na seba vypočula , že som príliš hlučná, nedospelá a že by som zrejme mala naozaj prestať s blogovaním, s mejkapom, s hudbou len preto, pretože je to trápne. Pretože sa to nehodí.. Ale uvedomte si jedno. Cítite sa menejcenne a nie je to namieste. Máte iný štýl? Neznamená to, že ste divný, znamená to, že chcete ostatným niečo ukázať. A ten spomínaný chlapec , oblečený ako "gay" má len rád štýlové veci - tak ako ja mám rada mejkap a písanie. Rozumiete mi už? To, že ste iný neznamená, že ste horší ako oni. To, že máte svoj názor neznamená, že je zlý. ..

  (Nikdy som si nemyslela, že písať príspevok sa nejako môže dotknúť aj mňa, ale cítim sa naozaj, ako keby som "zbúrala" tú veľkú stenu, ktorú som si tak rada pred seba stavala.)
Myslím si, že vás bude zaujímať, ako sa s pocitom menejcennosti vyrovnať. Ako si veriť. Ako sa začať mať rád. Viete ako sa to podarilo mne? Nebolo to prostredníctvom žiadnych zázračných formuliek akože ráno vstanem , poviem si aká som krásna a idem. Nepomáha to. Namiesto toho som sa náhodne dostala k interviu s mojou milovanou Helenou (a áno, takto sa so mňa stal #helenaist a áno, nikdy som to nikomu nepovedala.) a zhrozila som sa. Tá žena mala svoje názory, ktoré boli úplne potiahnuté za vlasy. Nehovoriac o tom, čo si to zas obliekla.. Ale zarazilo ma toto. Tí ľudia čo tam sedeli ju mali radi. Smiali sa. Dokázala ich úprimne dojať a nebolo to preto, že robila správne veci - veď mala dve rozdielne topánky! Donútila ma pozrieť sa na veci z inej strany. Možno som to robila zle, keď som sa snažila "zapadnúť". Možno som sa tak veľmi snažila aby ma "tí druhí" mali radi až som zabudla na to, že som úplne zabudla na to, že to, čo "majú radi" ani nie som ja. A nakoniec, nie je lepšieho pocitu ako keď zhodíte zo seba tú tvár niekoho iného. Keď sa usmejete na seba v zrkadle a nevidíte dokonalú pleť, nádherné oči, zvodné pery ale namiesto toho vidíte seba. So všetkými nedokonalosťami. Hlučné a nevyzreté dievča s fajn hlasom. A zrazu mi bolo jedno, či sa budem páčiť ostatným, pretože podporu som našla sama v sebe.

"Perfection is completely overrated. It is absurd. You open these magazines and the end result is that it can make people feel somewhat inadequate. Which is stupid, because that person has been through three hours of hair and make up. And at least I can make people think, ‘Yay! It’s okay to be catastrophically dressed." 

 -HBC  ♥

   Už som takmer v závere a takmer som vám povedala všetko, čo som chcela, ale ešte stále je tam to takmer. Ľudia vás súdia každý jeden deň. Či chcete, či nie. Aj vy to robíte. Neberte to príliš vážne, Neberte príliš vážne mrzké poznámky. Neberte príliš vážne ani komplimenty. Pretože je len jeden človek, ktorý  musí byť s vami spokojný. A TO STE VY, tak prosím , myslite na to a nepodceňujte sa. God makes no mistakes a len preto, že ste iní a ostatní si o vás myslia hlúposti, to ešte neznamená, že kvôli tomu máte meniť svoju osobnosť. To,kým ste. Ako som povedala, robíme to všetci. Možno to niekedy ani nemyslíme vážne..

Takže to je už všetko k dnešnému príspevku. Chcela by som už len povedať toľko, že k beauty veciam sa samozrejme vrátim a to čo najskôr. :) Chcem, aby ste mi napísali čo si myslíte, ale nemusíte to robiť.. Len sa zamyslite nad tým, že za to stojíte. :)