Sweather Wheater TAG! ♥ (+reasons why I haven't posted anything)

Ahojte ! :) Po dvoch týždňoch sa vám ozývam znova a poviem vám , že ma to celkom aj mrzí,pretože dnes je snáď prvý deň kedy sa mi fakt že dá sadnúť si za PC a niečo napísať. Ale pekne po poriadku. Dôvod, prečo som toľko nič nepridala je úplne hlúpy, kravský a neviem aký ešte. Jednoducho jeden večer som si chcela zapnúť notebook, chcela som sem ponahadzovať fotky a napísať príspevok... Ale notebook trošku.. hľadám správny výraz.. skapal! No vážne, absolútne žiadna reakcia. Skúšali sme to (neúspešne) opraviť teda aj my s ocinom, ale naozaj nám to vôbec nešlo a tak sme ho zaniesli do opravy. A keď niečo nesiete do opravy, čakáte od toho , že vec dostanete OPRAVENÚ, je to celkom logické nie? Namiesto toho keď nám notebook prišiel a pokúšali sme sa ho zapnúť výsledok bol presne ten istý ako keď sme ho do tej opravy niesli! Žiadny. A tak sme ho tam zaniesli druhý raz, zas ho opravovali a teraz už úspešne :) Aj tak som pre vás v piatok "pripravovala" jesenné líčenie - a povedzme si otvorene necítila som sa práve najlepšie. Ale povedala som si , že to vydržím.. Výsledok? Z asi 50 fotiek bolo dobrých 9. Nie nerobím si srandu, Keď som potom tie fotky pozerala rozhodla som sa , že to celé pôjdem urobiť ešte raz, ale keď budem aspoň trošku zdravšia ako som teraz. :) Myslím, že to je asi všetko, takže... Poďme na ten TAG ♥

Sweather Wheather TAG:

Myslím, že vám nemusím vysvetľovať čo je to tag, že? :) Tento konkrétne súvisí s prichádzajúcim chladnejším jesenno-zimným počasím a ten názov je jednoducho perfektný. Inak, neviem kto konkrétne prišiel s tým názvom, ale je inšpirovaný pesničkou od the Neighbourhood (ak som to nenapísala správne ospravedlňujem sa.:)) a tá pesnička je PERFEKTNÁ. Ale tak späť k tagu a otázkam :)

1.) Obľúbená vôňa sviečky? 
Well.. Ja osobne nie som veľký fanúšik sviečok a to z dôvodu, že vždy keď niečo robím s ohňom mám tendenciu niečo spáliť. Minulý rok keď začínala jeseň som sviečkovala ako šialená a ak som si každý deň nepopálila ruky tak ani raz. A aj moji rodičia mali pocit , že pri mojej "šikovnosti" raz vyhoríme (and we gonna let it buuurn). Tak som sa rozhodla hľadať alternatívu - niečo čo bude voňať rovnako dobre ale nemôžem s tým nič pokaziť. A našla som tieto spreje od Avonu a momentálne mám tento s vôňou levandule a harmančeka. vôňa je neskutočne skvelá a pomáha zaspať, čo sa hodí po namáhavom dni oveľa viac ako pocit, že vám tam v izbe niečo horí. :)

2.) Káva , čaj alebo horúca čokoláda?
Káva. Je to niečo bez čoho jednoducho neviem začať svoj deň. Čajíkujem potom počas dňa a horúcu čokoládu som nemala už celkom dlho.. (Asi je na čase to zmeniť!)

3.) Obľúbená jesenná spomienka?
Hmm.,, Asi by som začala s tým, že ja som narodená na jeseň takže už len to , že mám narodeniny je spojené so spomienkami.. Ďalej to budú tie jesenné dni (hlavne minulý rok teda) keď som sa cítila zle a jednoducho som sa prešla po cestičke pokrytej listami a zrazu všetky problémy zmizli.. Ale niečo konkrétne asi nemám.

4.) Ktorý je tvoj obľúbený mejkapový trend - očné linky alebo tmavšie pery?
Pery, jednoznačne! Keďže každý deň je môj go-to mejkap len maskara a obočie farba na perách je vec, čo celému líčeniu dodá farbu a šmrnc. Moje obľúbené farby na jeseň a zimu sú teda vínovo červená, malinová (to znamená takú tmavšiu ružovo-fialovú) a tmavšia ružová.

Moji jesenní obľúbenci : Lip Stain a Smooth stain od NYC, a sú to úplne perfektné krásne farby a samozrejme - Baby Lips ♥

5.) Obľúbená vôňa na jeseň?
Čo keď vám poviem, že nič také nemám? Viem, že by sa to malo rozlišovať a na jeseň a zimu sa viac hodia korenisté vône - ale ja som stále zástancom svojej sladkých vôní (a,k,a jahodové :))..

Teraz mala nasledovať otázka o "thanksgiving food",ale z pochopiteľného dôvodu som ju preskočila :)

6.) Aké je jesenné a zimné počasie tam kde žiješ?
Jesene sú skvelé,alebo aspoň podľa mňa. Milujem tie dni, kedy je možno vonku chladnejšie, ale stále slnečno a fúka trošku vietor.. So zimami je to horšie. Cez zimu je naozaj zima a tú ja teda vôbec nemám rada. Príde mi to celé depresívne, pretože zvyčajne je sychravo a škaredo a hlavne zima. A potom sú tu tie zasnežené slnečné dni, ale povedzme si otvorene, vtedy je to len o tom tú nádheru odfotiť a celá premrznutá sa vrátiť domov.

7.) Obľúbený lak na toto obdobie?
Čo sa týka farby zas sa vrátim k vínovo červenej a červenej vo všeobecnosti a potom ešte hnedej a možno ešte tmavo cyklamenovej. Tmavomodrá sa mi ale že úplne nepáči, teda - farba je to skvelá ale na mne vyzerá jednoducho moc temno a čierna sa mi nepáči ešte viac! Na niekom to naozaj vyzerá dobre, ale ja mám po tom zo seba pocit, že niekto vzal kladivko a pekne mi poklepal po prstoch. (Milovníci čiernych lakov ma budú asi nenávidieť, ale ja narážam naozaj len na seba :))

8.) Futbalové hry alebo skákanie do lístia? 
Yay, moja obľúbená! :) Keď som bola malá bola som strašne futbalová, ale to neznamená , že mi to išlo - práve naopak. Vždy som si niečo rozbila, kolená som mávala ako každý správny chlapec ale futbal to bolo moje! Mala som brankársky talent - zvyčajne som loptu chytila ! A rozbila si lakeť, príp. nejaké to kolienko.. A skákanie do lístia som tiež milovala - bolo to celé také pekné , ani to celkom neviem dobre opísať. Teraz mám 16, a keď si skočím do lístia asi si o mne čo-to pomyslíte a futbal so mnou nik nechce hrať! (Nečudujem sa vám , naozaj :)).

9.) Úzke rifle alebo legíny?
Pyžamové šortky! (No vážne, nič lepšie na svete nie je snáď ani.)
Ale tak asi z týchto dvoch si nevyberiem, nosievam oboje - plus ešte také menšie kombo - šortky/sukňu a čierne silonky, to som si obľúbila minulý rok a nedám na túto kombináciu dopustiť! :)

10.) Čižmy alebo "uggs"y? (Uggsy sú tie také čižmičky , ktoré vyzerajú ako plyšové :))
Jednoznačne  čižmy! Ugssy sú síce krásne , ale ja sama potrebujem na nohy niečo, čo mi aspoň trošku bude nohu držať , takže za mňa #teamboots ! :)

11.) Obľúbený seriál na jeseň ? 
Držte sa , fangirling prichádza! Za mňa jednoznačne DOCTOR WHO, ale to je niečo , čo mám rada viac-menej celoročne (celoživotne?!) a ak teda neviete o čom to je - cestovanie časom a priestorom a ak hľadáte dobré sci-fi jednoznačne odporúčam! Ďalej som zvykla mať rada The Vampire Diaries a The Originals, ale neviem , či som sa zmenila ja alebo ten seriál naozaj už nie je to čo to bývalo - ale jednoducho mi to príde také suché, predvídateľné a bez nejakého dojemnejšieho príbehu. A ešte môj nový favorit - Penny Dreadful ! To je niečo, čo je absolútne psycho a creepy ale je to celé neskutočne dobré! (Plus moja milovaná Eva Green, ako môže byť niekto tak dokonalý? )

+

Toto ani nebolo v otázkach, ale! Rozhodla som sa napísať sem dva moje obľúbené filmy, nie len na jeseň ale tak in general. Ako prvé teda (áno, burtonizmus prichádza) môj obľúbený film Big Fish - perfektný príbeh o porozumení, láske k rodine ale aj láske vo všeobecnosti plný fantázie a snov, pretože film počíta s tým , že pred pozretím je všetko úplne obyčajné a po pozretí máte tendenciu nachvíľu na všetko zabudnúť a vidieť celý svet krajší, iný. Takže určite odporúčam :) Ako ďaľší film, ktorý som si obľúbila je film Fight Club. O tom vám nechcem veľmi spojlerovať ale nedajte sa zmiasť názvom, je to perfektne napísané, príbeh je zaujímavý a herecké výkony sú jednoducho dokonalé. 

12.) Ktorá pieseň ťa naozaj dostane do jesennej nálady? 

Ďaľšia ťažšia otázka.. Moja obľúbená pesnička , ktorá je u mňa (z nejakého zvláštneho dôvodu) u mňa spojená  s jeseňou je pesnička Do I Wanna Know od Arctic Monkeys, ale to je už od minulého roka a prakticky sa to nezmenilo. Túto jeseň sa mi veľmi páčila pesnička Come To Me od Goo Goo Dolls , neviem celkom vysvetliť prečo. Potom sú tu ešte pesničky Tell Her You Love Her od Echosmith, Back to the Earth od Jasona Mraza a Fake Your Death (ten názov je geniálny!) a ešte moja milovaná Lana.. Je toho viac jednoducho.:)

Takže toto by zrejme bolo všetko ku tagovým otázkam, dúfam, že sa vám to bude páčiť :) Do úvodu som to nepísala, ale každopádne sa začínam blogu venovať NAPLNO ! (spánok je kompletne overrated, nie? :)) A..! Skúste si vybrať vašu obľúbenú otázku a odpovedať na ňu, Neviem prečo , ale vždy na koniec ktorý by mal dávať zmysel a zhrnúť veci ale ja som namiesto toho úplne speechless! (Všimnite si , aké dlhé úvody som mimochodom začala písať, znamená to, že sa zlepšujem?:)) Naozaj už končím, pretože ma nič zmysluplné nenapadá. :) Majte saa :)

Veronika :)

Do they like you?!

    Ahojte :) Dnešný príspevok som sa rozhodla urobiť trošku iný ako moje ostatné príspevky. Dnes to teda nebude beauty, nebudem vám ukazovať čo si obliecť ani ako niečo navariť a ani vám nejdem písať historky zo svojho života. Dnes som sa rozhodla celé to vziať trošku viac serióznejšie ako normálne. Chcem dnešný príspevok urobiť osobnejší, takže po dočítaní si budete o mne vedieť utvoriť názor. Či pozitívny alebo negatívny , to nechám na vás, pretože sama teraz neviem, čo si mám o tomto nápade a celkovo príspevku myslieť. Dúfam,že sa  vám ... Nie, veta "Dúfam, že sa vám to bude páčiť" sa mi sem veľmi nehodí. Takže dúfam, že na konci budete z môjho príspevku budete niečo mať. Niečo o mne vedieť povedať. Poďme teda na to.
 
    Ako ste si mohli všimnúť pod názvom môjho blogu je jeden citát, nie je to veľmi náročná angličtina, ale znamená teda, že prečo byť normálny, keď môžme byť jedinečný? Ale čo to vlastne znamená? Každý z nás je jedinečný, o tom to celé je nie? Som to len ja, alebo sa táto veta zdá ironická aj vám? Ak je každý iný, sme všetci rovnakí. Ak sme všetci rovnakí potom niečo iné nie je namieste. Ak to nie je namieste, nie je to akceptovateľné...
    Ja osobne poznám strašne veľa ľudí, ktorí majú kvôli problémom so svojou odlišnosťou problémy so sebadôverou, niektorí to skrývajú úspešnejšie, iní menej úspešne. A chcem vám povedať, že sebadôvera bola aj môj veľký problém. Tí , čo ma poznáte osobne si asi teraz vduchu poviete: TVOJ?! Áno, môj. Veľmi ma hnevalo, že sa správam divne, Že príliš veľa rozprávam, ale že neviem, kedy sa správne ozvať. Že vždy, keď sa snažím urobiť niečo "podľa seba" je to zle už len preto , že to robím ja a pretože je to INÉ. Bolo lepšie vrátiť sa k väčšine ako často tvoriť samostatnú skupinu. Síce moje nápady zaniknú, ale aspoň nikomu nebudem musieť nič vysvetľovať. A viem, že je veľa ľudí, ktorí sú jednoducho súdení za svoju individualitu a nejdem písať , že ja to nerobím, pretože veľmi chcem , aby tento príspevok bol úprimný. A úprimne, koľkokrát ste si videli na ulici dievča oblečené do šialených farieb s nejakou hrozne krikľavou farbou vlasov a povedali ste si, že tá zrejme nemá všetkých pokope. Alebo ste sa dobre zabavili na chalanovi v úzkych nohaviciach a saku, pretože za to ako vyzerá bude určite gay, ktorý trávi pred zrkadlom viac ako ktorékoľvek iné dievča?


   Alebo možno ste na druhej strane. Je prirodzené, že sa potom cítite zle. Menejcenne. Poviem vám jedno. Veľakrát som si aj na seba vypočula , že som príliš hlučná, nedospelá a že by som zrejme mala naozaj prestať s blogovaním, s mejkapom, s hudbou len preto, pretože je to trápne. Pretože sa to nehodí.. Ale uvedomte si jedno. Cítite sa menejcenne a nie je to namieste. Máte iný štýl? Neznamená to, že ste divný, znamená to, že chcete ostatným niečo ukázať. A ten spomínaný chlapec , oblečený ako "gay" má len rád štýlové veci - tak ako ja mám rada mejkap a písanie. Rozumiete mi už? To, že ste iný neznamená, že ste horší ako oni. To, že máte svoj názor neznamená, že je zlý. ..

  (Nikdy som si nemyslela, že písať príspevok sa nejako môže dotknúť aj mňa, ale cítim sa naozaj, ako keby som "zbúrala" tú veľkú stenu, ktorú som si tak rada pred seba stavala.)
Myslím si, že vás bude zaujímať, ako sa s pocitom menejcennosti vyrovnať. Ako si veriť. Ako sa začať mať rád. Viete ako sa to podarilo mne? Nebolo to prostredníctvom žiadnych zázračných formuliek akože ráno vstanem , poviem si aká som krásna a idem. Nepomáha to. Namiesto toho som sa náhodne dostala k interviu s mojou milovanou Helenou (a áno, takto sa so mňa stal #helenaist a áno, nikdy som to nikomu nepovedala.) a zhrozila som sa. Tá žena mala svoje názory, ktoré boli úplne potiahnuté za vlasy. Nehovoriac o tom, čo si to zas obliekla.. Ale zarazilo ma toto. Tí ľudia čo tam sedeli ju mali radi. Smiali sa. Dokázala ich úprimne dojať a nebolo to preto, že robila správne veci - veď mala dve rozdielne topánky! Donútila ma pozrieť sa na veci z inej strany. Možno som to robila zle, keď som sa snažila "zapadnúť". Možno som sa tak veľmi snažila aby ma "tí druhí" mali radi až som zabudla na to, že som úplne zabudla na to, že to, čo "majú radi" ani nie som ja. A nakoniec, nie je lepšieho pocitu ako keď zhodíte zo seba tú tvár niekoho iného. Keď sa usmejete na seba v zrkadle a nevidíte dokonalú pleť, nádherné oči, zvodné pery ale namiesto toho vidíte seba. So všetkými nedokonalosťami. Hlučné a nevyzreté dievča s fajn hlasom. A zrazu mi bolo jedno, či sa budem páčiť ostatným, pretože podporu som našla sama v sebe.

"Perfection is completely overrated. It is absurd. You open these magazines and the end result is that it can make people feel somewhat inadequate. Which is stupid, because that person has been through three hours of hair and make up. And at least I can make people think, ‘Yay! It’s okay to be catastrophically dressed." 

 -HBC  ♥

   Už som takmer v závere a takmer som vám povedala všetko, čo som chcela, ale ešte stále je tam to takmer. Ľudia vás súdia každý jeden deň. Či chcete, či nie. Aj vy to robíte. Neberte to príliš vážne, Neberte príliš vážne mrzké poznámky. Neberte príliš vážne ani komplimenty. Pretože je len jeden človek, ktorý  musí byť s vami spokojný. A TO STE VY, tak prosím , myslite na to a nepodceňujte sa. God makes no mistakes a len preto, že ste iní a ostatní si o vás myslia hlúposti, to ešte neznamená, že kvôli tomu máte meniť svoju osobnosť. To,kým ste. Ako som povedala, robíme to všetci. Možno to niekedy ani nemyslíme vážne..

Takže to je už všetko k dnešnému príspevku. Chcela by som už len povedať toľko, že k beauty veciam sa samozrejme vrátim a to čo najskôr. :) Chcem, aby ste mi napísali čo si myslíte, ale nemusíte to robiť.. Len sa zamyslite nad tým, že za to stojíte. :)

Hey that's me ! / Is Veronika homeless?

Ahojte.
Včera nám začala škola a ja som vám chcela napísať, že je dobré začať dobre, pretože začiatky sú neskutočne podstatné a nakopnú do lepšieho roka ako nič iné... Som rada, že som to neurobila.
Totiž, môj dnešný deň bol celý tak neskutočne zlý, že to ani nemohla byť pravda...

But fiiirst.. Nie nebojte sa, toto selfie som sem dala úplne odveci a nemá s článkom úplne nič spoločné, ale keď som si príspevok pred zverejnením pozerala zdal sa mi taký.. fádny! Takže asi to celkom ignorujte a prepáčte za menšií distraction.. :)

Poznáte ten pocit, keď všetko spravíte ako treba, ale nejaká "vyššia moc" sa rozhodne, že vám poriadne nakope zadok? Ja som dnes teda vstávala s dobrým pocitom, nevyspatá ale aj tak dosť v dobrej nálade. A ráno bolo fajn. Takže čo sa mi podarilo pokašlať? Dnes som mala odovzdávať knihy,  ktoré som si vzala so sebou v taške. Samozrejme, že mi to bolo ťažké, ale to nevadí, hovorila som si. (Len aby sme sa chápali, tie knižôčky mohli vážiť dobrých 30 kg, kým ja vážim dobrých 46). A čo sa nestane? V strede cesty sa mi taška rozpadla a knižky popadali na zem. Okolo 25 kníh. Uuups.. Takže Veronička na chodníku pri hlavnej ceste bavila svojím zbieraním knižiek snáď všetkých okoloidúcich. To bol prvý autobus. Tak som sa vrátila domov a s úsmevom som si knihy pribalila do kufra. Takže áno, celý deň som dnes pobehovala s kufrom. Seriózne s kufrom. Na autobus ktorý MÁ chodiť o 7.37. Moje nádeje sa úplne rozplynuli po 10 minútach čakania. Samozrejme busu nikde, len Veronika a kufor. Keď ten kravský autobus konečne prišiel bolo za 4 minúty osem, mne oficiálne začala hodina a ja som začala veriť v neospravedlnenú hodinu hneď druhý deň školy. Not bad , nie?  Našťastie cesta do školy zo stanice nebola až tak zlá ako by ste si možno mysleli, ale bola to len chvíľková úľava.

Ak by niekto mal potrebu hovoriť, že nestíha a ešte sa aj fotí, to bolo zhruba po tých 10 minútach, keď mi došlo, že autobus o pol ôsmej už asi nepríde..

Och Veronika, ty nemáš kde bývať? Vyhodili ťa z domu ?

Tie milované knihy sa mi podarilo odovzdať okolo pol dvanástej, samozrejme pred tým som s tým hnusným kufrom prešla dva poschodia. Ak sa mi podarilo niekoho pobaviť, dúfam, že teda aspoň poriadne. To, ako sa mi podarilo "vybojovať" tohoročné knihy až tak zaujímavé nebolo. Keď som sa konečne z toho koncentrač.. pardon, zo školy dostala bola som taká šťastná ako snáď ešte nikdy. (A spravila som si radosť v drogérií, ale beauty veci sem dnes pliesť nechcem).
Čo vám chcem povedať týmto "príbehom"? To, že ak máte výšku hobita neberte si so sebou kufor? To, že ja snáď ani neviem, čo znamená dobre začať? Nie celkom. Chcem vám povedať, že všetko sa dá zvládnuť lepšie s dobrou náladou. Viem, že keby sa to stalo nejakej mojej kamarátke a povedala mi to, určite sa dobre zasmejem (nemyslite si , že som nejaká falošná mrcha čo sa vysmieva kamarátkam , ale jednoducho celá "kufrová" situácia je úsmevná a nehovorte mi, že vy by ste sa na mne nepobavili keby ste ma videli.. ). A ja si jednoducho myslím , že niekedy je neskutočne dôležité aj v najväčších bizarnostiach sa na sebe schuti zasmiať a byť dobre naladený. Ak by som sa roznadávala a podobne, len čo by som mala zlú náladu a bola zbytočne nahnevaná na autobusy, na knihy, na všetko.. Tak som sa  radšej dobre zasmiala. Áno sama na sebe. Že mám šťastie za deviatich.. Vlastne nie nemám, ale stálo to zato.! Keď veci neberete príliš vážne, všetko vyzerá oveľa ľahšie  a menej zlé ako by ste si možno mysleli. Takže toto vám chcem povedať. Niekedy je naozaj dôležité jednoducho sa schuti pobaviť aj na vlastnej hlúposti. Takže namiesto sťažovania sa aké sú veci nefér a podobne sa radšej skúste na to pozrieť aj z inej stránky. A možno sa nakoniec aj dobre zasmejete..

Veronika :)

P.S.: Verili by ste, že 5 ročný chlapec má viac sily ako 16 ročné dievča ? Well, it's real!