Viem,že dnešný príspevok je celkom odveci, pretože nesúvisí prakticky s ničím. Vlastne teraz keď nad tým tak uvažujem ani neviem, či ho vydám, pretože opäť - nie je spojený s beauty a hnevá ma to. Ale je tu jedna vec , ktorá ma hnevá už ozaj dlhšie a neviem sa s tým zdôveriť nikomu konkrétnemu - pretože je to úplná hlúposť.. Ale pekne po poriadku.
Myslím, že všetci mávame "dobré a zlé" dni. A potom sú tu dni, kedy je toho veľa. Dni kedy sa nič nestíha. Nudné dni , ktoré majú stále jednu a tú istú pointu a teda - vstať, potom niečo medzi, niečo zvyčajne nepodstatné, niečo stresujúce, niečo nezaujímavé a ísť spať. Je úplne normálne popoludnia stráviť nad knihami, bez nejakej konkrétnej záľuby jednoducho prípravou na.. áno, uhádli ste, rovnako nepodstatný deň ako ten pred tým. A potom sú tu dobré dni, dni na ktoré sa tešíte. A potom sa prihodí nejaká povinnosť - dobrý deň je preč a je to tu znova, príprava na ďalší deň..
Ak ste sa v tom odstavci našli, je to fajn. Ale teraz vám radšej poviem niečo o osobe , ktorú poznám najlepšie. Možno sa nájdete skôr v tomto.. Tak po prvé, ja nemávam dobré, zlé a nudné dni. Ja mávam výborné dni - dni kedy veci sú naozaj priam dokonalé. Dni kedy viem, že sa oplatí žiť. A naozaj úprimne vám môžem povedať,že väčšina mojich dní sú práve tie výborné dni. Nie som rada smutná. Osobne problémy dosť často ignorujem alebo sa na ne pozerám s nadhľadom pretože obyčajne sú to len nafúknuté bubliny a viem, že neskôr sa vyriešia. Nie neskôr ako výhovorka, ale neskôr ako po premyslení. A pri najhoršom - niekedy situáciu naozaj dokáže zachrániť dobrá výhovorka (a aj absurdné výhovorky sú super - aspoň sa potom pobavíte :)).
A teraz si zrejme hovoríte - Veronika, nie si úprimná. Nik nemôže mať taký šťastný život. Máte pravdu. (Omg hrozne som sa nechcela začať sťažovať a vidíte - prišlo to!) Pravdou je, že sa snažím robiť veci s entuziazmom alebo vôbec nie. Ale niekedy sa to jednoducho nedá. Niekedy sa to všetko nakopí. A áno, je potom toho naraz veľa. A áno, môžem si asi za to sama, ale kto nie? A potom to príde - a síce buď je to obyčajná hlúpa poznámka od niekoho úplne nepodstatného, alebo komentár od rodičov typu "tebe je všetko jedno" a ja som nahratá. Potom som nahnevaná sama na seba. Hovorím si, že nemá cenu čo robím, pretože aj tak to robím zle. Prečo sa vôbec snažím, prečo sa jednoducho nevykašlem na všetko - aj tak si to už všetci myslia.
Napadlo vás niekedy , že nič nemá cenu? Koľkokrát? Raz? Dva? Každý týždeň? Každý deň? A koľkým ľuďom ste to povedali? A zaujímalo ich to? Áno?
NIE. Nikoho nezaujíma, ako sa sťažujete, verte mi. Poviem vám jednu vec. Keď mám tento "problém" ja, zvyčajne sa naozaj chcem niekomu vyrozprávať. Ale nikdy som to neurobila (alebo nie vedome :)) Zvyčajne si sama pre seba poviem , prečo chcem pokračovať. Nie pre to, čo si budú myslieť ostatní, väčšina ľudí si aj tak myslí , že mi je všetko jedno. Nie , ak sa rozhodnem pokračovať je to z tohto dôvodu. Ak sa mi podarí prekonať vlastnú apatiu, viem , že zas na aj tej najhoršej veci dokážem nájsť niečo povzbudzujúce. A ak nájdem aj ten najmenší detail je to späť. Pocit, že dokážem všetko. Vy tiež , verte mi! Aj v tej najnenávidenejšej (toto slovo bude odteraz mojim najpouživanejším ! :)) situácií dokážete uspieť. Alebo aspoň neuspieť so štýlom, pretože ak sa to nepodarí a dali ste do toho všetko, potom celá tá situácia bola dobrá maximálne na to aby vám zdvihla náladu a mali ste sa na čom pobaviť. V tom prípade to nie je vaša chyba (ale prosím vás, nezačnite to brať ako nový druh výhovorky, pretože tak som to nemyslela! ) A v tomto si zo mňa naozaj príklad brať môžte - berte to s humorom. Aj keď ste do toho dali všetko. Aj keď ste unavení. Keď som unavená ale veselá, potom sa mi nemôžte čudovať, že mávam výborné dni!
Takže k čomu mal byť tento príspevok? Odpoveď je jednoduchá, ja neviem. Bol to chabý pokus motivovať vás, aby ste sa nikdy nevzdávali! Mám na to aj citát, tadá:
Naozaj sa nenechajte ničím doraziť. Skús.. nie , oprava. Skúsme nakopať do zadku všetky "zlé dni". A skúsme sa spoločne snažiť viac. Urobte to kvôli sebe. Zvládnete to. A keď budete chcieť prestať, keď vás všetko prestane baviť, keď vás niečo nahnevá, keď to nebudete vedieť uniesť - kľudne napíšte aj mne! Alebo si spomente na to, prečo ste začali. Nie prečo ostatní chcú po vás úspech. Ale prečo je to dôležité pre vás :)
Veronika :)
P.S.: Mám pre vás natočené video, ale neviem kedy ho vydám, pretože mi nespolupracuje ediTHOR. :) Ešte pekný večer vám prajem :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára